Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

FRÍZSKY KôŇ

Obrazek

 

 

 

Frízsky kôň má svoj pôvod v lesnom koni, ktorého vyšľachtili na severe Holandska na území morom obklopeného Frízska. Dnes má svojich obdivovateľov nielen v domovskej krajine, ale na celom svete. Právom patrí v Holandsku k národnému dedičstvu krajiny. Rímsky historik Tacitus ( asi 55-120 n.l.) zaznamenal o ňom údaje, uznával starobylosť a hodnotu týchto vytrvalých, silných a všestranne užitočných zvierat, ale poznamenal, že sú škaredí. Toto plemeno sa však stávalo ušľachtilejšie a o tisíc rokov neskôr ho sedlali frízsky rytieri a ich nemeckí susedia, účastníci križiackych výprav. Frízsky kôň si zachoval tradične dobré vlastnosti - vytrvalosť, skromnosť, silu a učenlivosť. Plemeno sa zlepšilo aj pridaním orientálnej krvi, čo bol výsledok kontaktu s púštnymi koňmi počas vojenských výprav. Plemeno sa zlepšilo i zámerným krížením s adnalúzkym koňom, ktorý sa privážal zo Španielska do okupovaných holandských provincii počas osemdesiat ročnej vojny (1568-1648). Pomerne menší frízsky kôň bol chovaný k všestrannejšiemu využitiu a k praktickejším účelom, ako jednostranné veľké, ťažké vojenské kone. Bol tiež nenáročnejší. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými frízsky kôň vynikal viedla ku kríženiu za účelom zvýšenia rýchlosti na úkor pôvodného typu. Tento kôň sa používal k vylepšeniu niektorých plemien. Napriek svojej výnimočnosti na začiatku 20. storočia takmer vyhynul. V roku 1913 zostali vo Frízsku len 3 žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, v Holandsku bol nedostatok vozidiel a pohonných hmôt a preto sa museli vrátiť ku koňom. Zväz chovateľov frízkych koní získal v roku 1954 titul "Kráľovský". Vážnu krízu prekonal chov v 60. rokoch, kedy sa chovateľská základňa výrazne znížila. Dnešný frízsky kôň je vraník, v kohútiku meria okolo 156 cm (kobyla) a 163 cm (žrebec). Hlava je dlhá s inteligentným výrazom a vyjadruje veselú a milú povahu, uši sú krátke. Má dobre stavané telo s valcovitým trupom je kompaktné. Nohy sú silné, majú čisté a veľké kĺby. Zadné nohy vynikajú silou. Typickým znakom plemena sú spodné časti záprstia zarastené dlhou srsťou. Hriva, chvost sú husté a bujné. Povahou je veľmi kľudný a učenlivý. Jeho temperament a krásne chody môžu vyniknúť v drezúre a rovnako aj v záprahu. Pre svoje povahové vlastnosti sa stáva miláčikom celej rodiny.

 

 

KONSKÉ DESATORO :)

 

1. voľný priestor a stály pohyb po udržiavanej pastvine

2. motivácia k pohybu

3. vhodný pevný terén a voľný prístup k vode

4. čerstvý vzduch

5. stály prístup k rozmanitej potrave, ktorá je prijímaná priebežne po cely deň – viacdruhová

6. sociálny kontakt so svojimi druhmi

7. rôznorodá práca

8. pozitívne podnety s podporou vnútornej motivácie

9. pozvoľné striedanie teplôt

10. neokovane kopyta v optimálnom stave!, v optimálnom tvare, vyváženosti a komplexnej funkcii

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ttf

(fff, 30. 9. 2011 8:43)

je to krasny kôn

kone

(sofia misurova, 7. 3. 2011 15:24)

ja mam rad kone a som sa rozhodla ze sa budem o kone a o ine zvrierata zaujimat.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA